Všetko začína jednou bunkou – tá sa rozdelí na dve, tie potom na štyri atď. A každá z nich presne vie, čo má v tele robiť, aby mu bola prospešná od momentu počatia až do smrti.
Pred svojimi bunkami nič neutajíte. Vedia všetko lepšie ako vy. Každá nesie kópiu vášho genetického kódu, čo je vlastne manuál vášho tela. Takže presne vie nielen to, čo má robiť ona sama, ale aj všetky vaše ďalšie bunky.
Väčšina buniek nežije dlhšie než asi mesiac, aj keď existujú výnimky. Napríklad mozgové bunky žijú tak dlho ako ich majiteľ. Pri narodení ich máme asi sto miliárd. Odhaduje sa, že každú hodinu asi 500 strácame.
Bunky umierajú veľmi dôstojne. Zrútia sa sami do seba a v tichosti požerú komponenty, z ktorých sa skladajú. Bunky môžu zomierať aj násilne – napríklad pri infekcii, ale väčšina umiera plánovane. V skutočnosti umierajú preto, lebo nedostali signál, aby ďalej fungovali. Ten by mohol prísť od inej bunky. K ďalšiemu životu by potrebovali podporu od ostatných buniek.
Bunky neustále prijímajú a vysielajú do okolia množstvo signálov – sú to návody, opravy, žiadosti o pomoc, obnovovanie, rozdelenie či zánik. Väčšinu týchto signálov prinášajú hormóny ako sú testosterón, inzulín, adrenalín, ďalšie signály prichádzajú napríklad z mozgu.
Pre nás je dôležitá informácia, že bunky môžu byť preprogramované pôsobením mozgu. Môžu byť tak zbavené toxínov, očistené a ovplyvnené tak, aby fungovali iným spôsobom.
Treba si uvedomiť, že v bunkách sa ukladajú všetky naše emócie a spomienky ako v kartotéke. Vieme tiež, že každá bunka sa skladá z atómov, ktoré obsahujú 99% voľného priestoru. Toto voľné miesto je v skutočnosti čisté božské vedomie, ktoré je však vedeckými prostriedkami nezistiteľné. Naše vnútorné božské Ja rezonuje na tak jemných frekvenciách, že sa nedajú zmerať.
Tento rytmus božského vedomia, ktorý vypĺňa každú bunku, môžeme prirovnať k našej vnútornej stanici s klasickou hudbou. Teraz si predstavme, že vedľa seba stoja dve rádiá. Jedno hrá klasickú hudbu – to je naše božské Ja. To druhé má naladenú stanicu s heavy metalom. Hlasitosť môžeme nastaviť od 1 na maximálnu hodnotu 10. Ak hrá klasická hudba
s hlasitosťou 1-2 a heavy metal s hlasitosťou 9, môžeme očakávať rôzne choroby, poruchy a nakoniec smrť. Ak tomu bude naopak, t.j. klasická hudba bude mať hlasitosť 7, 8 alebo 9
a stanica s heavy metalom 1, 2, 3, zmení sa nám celý život. Musíme bunky zbaviť záťaže
a zmeniť heavy metalový rytmus na jemnejšie frekvencie.
Ako teda máme vyčistiť alebo premeniť svoje bunky? Môžeme to urobiť pomocou meditácie a odpustenia.
Človek znalý metafyziky vie, že všetko sa deje z nejaké príčiny, že neexistujú kategórie „dobre“ a „zle“ a každá situácia prichádza, aby nás niečo naučila. Často na toto ale zabúdame a v sebe, vo svojich bunkách, si uchovávame po celý život pocity ublíženia, nespravodlivosti,
bolesti a odsudzovania. Tieto negatívne pocity zaberajú náš bunkový priestor a spúšťajú stanicu heavy metal, ktorá úplne prehluší hudbu klasickú. Aby sme tento nezdravý proces zvrátili, praktizujeme meditáciu odpustenia.
Použitá literatúra:
Jasmuheen: Využitie prány
Your point of view caught my eye and was very interesting. Thanks. I have a question for you.