„Ty, Bože“, povedal malý anjelik a zabrnkal zopár vysokých tónov na svojej harfe, „čo je vlastne láska?“
Anjeli, ktorí boli v jeho blízkosti a venovali sa svojím anjelským záležitostiam, zhrozene
spozorneli. Láska, čo je to len za otázku! Láska, to je predsa…ach, o tom sa spieva, to je to svetlo a všetko to dobré…hm, čo to vlastne je, tá láska?
„Áno, čo je to vlastne?“ dovolil si spýtať sa jeden pomerne veľký, žiarivo modrý anjel. Ostatní anjeli sklopili pred ním s úctou svoje krídla – bol to dokonca archanjel.
„To je veľmi dobrá otázka, malý anjelik“, zaznel nejaký hlas z Olympu alebo jednoducho odtiaľ, odkiaľ tento hlas zvykával prichádzať, keď ho počuli. Tak presne to nevedeli ani samotní archanjeli až na jedného, toho najvyššieho, ktorý prináša svetlo. On pozeral Bohu priamo do tváre a preto samozrejme vedel, kde sa nachádza.
„Lásku možno spoznať podľa účinkov, tak ako sa na Zemi nedá priamo dokázať elektrický prúd , ale ho možno spoznať a zmerať podľa javov, ktoré spôsobuje. Ten jav, podľa ktorého zmeriate lásku, je súcit. Za predpokladu, že by existovali také prístroje a opäť za predpokladu, že by existovali bytosti, ktoré by vedeli tieto prístroje skonštruovať a obsluhovať…“
Hlas sa odmlčal. „Musím si tento sedemdenný plán ešte raz premyslieť “, zamrmlal si pre seba. Malý anjelik nadšene prikývol, Boh bol taký múdry!
„Čo je elektrický prúd?“ spýtal sa celý šťastný. Vysvetlenie toho, čo je láska, je už na dosah ruky, pomyslel si.
„Prúd je analógia k láske, je to energia, ktorá je nedokázateľná, ale dokáže netušené veci, ak ju človek použije. Láska vytvára na Zemi, keď ju použijeme, súcit. Pochopil si, malý anjelik?“ Anjelik opäť nadšene prikývol. Rozprával sa s Bohom, to bolo niečo neuveriteľného!
„Nie“ povedal potom.
„My tiež nie…“ Ostatní anjeli sa na sebe spýtavo pozerali. „Láska“, povedal jeden z nich, „to je jednoducho všetko, neexistuje nič iné, láska je svetlo, je Boh, je to niečo, čo my nesieme…“
„Ale aké má účinky, podľa čoho spoznáme, že láska je účinná? Podľa čoho spoznáme súcit?“
Modrý archanjel sa nebezpečne pohrával so svojím ligotavým mečom a presekol nedopatrením niekoľko oblakov, medziiným aj ten, na ktorom stál malý anjelik. Zatrepotal krídlami a padol niekoľko metrov, kým sa mu podarilo úplne roztiahnuť krídla a pristáť na čepeli archanjelovho meča. „Dávaj pozor“, povedal priateľsky a pobozkal mu meč. „Vidíš, toto práve bola láska“, povedal iný veľký anjel, „ty si na mieste odpustil a zabudol“. „Ale“ – malý anjelik si dôsledne sklopil na chrbte krídla, čo robieval vždy, keď premýšľal – „k tomu sa predsa musia udiať veci,ktoré musí človek odpustiť a na ktoré musí zabudnúť, inak sa láska vôbec nedá použiť, či nie?“
Anjeli teraz poletovali celí rozrušení. „To by bola zábava!“, zvolal jeden veľmi svetlý anjel,
„mohli by sme zletieť na Zem a robiť si také veci, aby sme si mohli navzájom odpúšťať. Mohli by sme sa oddeliť od svetla a naučiť sa, čo je súcit.“ „To je dobrý nápad, môj najmilší“, zadunel súhlasný hlas Boží. „Vytvoríte si iné vedomie a prostredníctvom neho sa dozviete, ako inak funguje môj boží poriadok. Umožní vám to rozvíjať súcit a ukázať , ako sa preciťuje láska. Ale myslite na to, že budete mať telo, keď prídete na Zem, budú tam aj iné bytosti a vy zabudnete, že skúmate , ako účinkuje láska… Je ľahké odpúšťať tu v anjelskej ríši, tu sa vám nič nestane. AleZem, ktorú som stvoril – kde len mám ten svoj plán? – má iné zákony a aj láska podlieha pozemským okolnostiam. Chcete si to naozaj vyskúšať? Ešte niečo je tu na zváženie, moji najmilší. Keď budete chcieť cítiť, čo je láska, tak budete potrebovať jej protipól, tak to funguje na Zemi. Inak to nebudete cítiť. Potrebujete teda aj temnotu, strach. To znamená, že niekto z vás musí byť ochotný stelesniť strach so všetkými jeho účinkami, ako sú nenávisť, násilie, čierna mágia a závislosť, táto energia musí byť k dispozícii, aby ste si mohli vybrať, či chcete prežívať lásku alebo strach. A ešte jedna vec. Vy ste tak naplnení svetlom, že sa nemôžete natoľko vzdialiť od svojho vlastného svetla, aby ste ho necítili. Budete potrebovať nejakú úplne cudziu energiu, ktorá vás vedome odreže od vášho vlastného svetla, bude to akýsi druh štítu medzi vami a vaším svetlom. Inak to nepôjde.“
„Akože si musíme vyberať, my chceme predsa cítiť iba lásku“, namietol ďalší anjel, ktorý sa dovtedy nezapojil do rozhovoru, ale iba pozorne počúval.
„Viem to, viem to!“, zvolal malý anjelik šťastne. „Pretože nespoznáme, čo je láska, keď nič iného nepoznáme! Inak je jednoducho opäť všetko iba láska a my sme sa nič nenaučili. Chceme predsa niečo spoznať a to sa dá iba vtedy, ak existuje aj niečo iného. A to sa dá iba tak, keď sa veľmi vzdialime od seba samých, ďalej, ako to zvládneme vlastnými silami.“
Anjelik pozrel triumfálne približne tým smerom, kde tušil, že sa nachádza Olymp.
„Správne, malý anjelik. Potrebujeme teda niekoho, kto to zoberie na seba a stelesní všetko to temné.
A ešte potrebujeme energiu, ktorá vás oddelí od vášho svetla, udrží vás v tom stave dovtedy, kým na vlastný podnet nepoprosíte o vykúpenie. Koho by som mal asi poveriť touto veľmi náročnou úlohou? Všetkých vás príliš milujem. Moji najmilší, zabudnite prosím na ten plán, stvorím raj a pri tom zostaneme. Niekde som si to zapísal…“
Zrazu sa zablyslo a oslepujúco zaligotalo nebo a zaznela tak čarokrásna melódia, že dokonca aj anjeli museli prižmúriť oči, tak prekrásny bol ten hlas, ktorý počuli. „Idem.“
Ten najvyšší nositeľ svetla, Lucifer, rozprestrel svoje krídla a krúžil okolo všetkých anjelov. „Nechám sa prepadnúť do temnoty a budem pre vás predstavovať temný pól, aby sa stvorenie mohlo rozprestrieť medzi mnou a Bohom vo všetkých svojich farbách. V tejto energii, v tejto dúhe možností, máte všetok čas sveta, aby ste preskúmali, čo je láska – ale tiež, čo nie je láska. Chcete to?
Lucifer nepozeral na Boha, keď to hovoril. Vedel, že Boh by jeho pád nikdy nedopustil, pretože ho príliš miloval. Anjeli zhrozene mlčali. Túto obeť nemohli prijať. Avšak tu zaznel ešte raz hlas Boží. „Keď to urobíte, tak pridáte k môjmu stvoreniu dar nevyčísliteľnej hodnoty – vedomie. Vedomie nemôžem ja stvoriť, vedomie vznikne z vedomého bytia, z vedomého spoznania toho, čím ste a toho, čím nie ste. Keď to chcete, keď ste ochotní ísť na Zem a pozrieť si spôsoby, ako účinkuje láska, potom budem ochraňovať všetky vaše cesty a povediem vás v daný čas späť domov. Vďaku celého univerza máte zaistenú.“
Malý anjelik preglgol. Hú, to bola trochu priširoká odpoveď na jeho otázku. Avšak potom zoskočil z modrasto lesknúcej sa čepele archanjela.
„Nechaj ma držať temný pól, veď ja som tú otázku položil,“ povedal chvejúc sa, avšak Lucifer sa zasmial. „Maličký, to ty nevieš, to potrebuje anjela, ktorý vie podržať skoro toľko energie ako Boh sám – ale počuli ste, iba skoro toľko. Na konci bude svetlo vždy silnejšie. Chceme to? Chceme preskúmať, čo je láska vo všetkých jej účinkoch? Aj keď to znamená pád do temnoty a zabudnutie všetkého, čo vieme? Lebo to sa môže stať a stane sa, aj keď si to ešte neviete predstaviť.“ Archanjel Michael švihol svojím modrým mečom, potom pozrel Luciferovi priamo do tváre. Len málo anjelov si toto dovolilo. Podal Luciferovi ruku. „Budem ťa sprevádzať pri tvojom páde a budem tu so svojím mečom, aby sa ľudia naučili rozlišovať medzi láskou a strachom. Budem tu aj pre teba samotného, aby si ani ty nezabudol, kto si. Kto chce ísť s nami, kto chce preskúmať, čo je láska, nech sa postaví do radu.“ Anjeli sa poobzerali a zmĺkli.
Zo všetkých častí univerza sa zrazu začali zhromažďovať bytosti, boli tam žiarivo pekní draci, čarovné víly, milí škriatkovia, najnežnejší anjeli zo široka – ďaleka – bytosti z najvzdialenejších a najsvetlejších dimenzií sa zhromaždili a postavili do radu. „Pôjdeme spolu,“ rozhodli sa.
„My sa spolu naučíme, čo je súcit a láska a budeme to uskutočňovať, nezáleží na tom, ako dlho to potrvá. Budeme si navzájom pripomínať, prečo sme na Zemi a naučíme sa, podľa čoho môžeme spoznať lásku. My budeme tým svetlom, ktoré rozjasní temnotu a napokon ťa, Lucifer, vykúpime láskou a povedieme späť na stranu Boha.“
Jeden veľký drak vzlietol a začal chrliť oheň. „To urobím“, sľuboval. „Vykúpim Lucifera pomocou vás všetkých. Na konci tu budem, prinesiem požehnanie a šťastie alebo smrť a skazu. Preverím, či ste pevne a isto ukotvení vo vašom srdci, budem strážiť prah cesty späť k tebe, Bože. Celkom na konci tu budem.“
Zrazu sa zdvihol vietor a nejaká pre anjelov čudná, takmer kovová energia sa zmrštila v striebristú lesklú guľu.
„Oddelíme vás od vášho svetla. Nie sme ľudia a nie sme ani anjeli, sme úplne iní ako vy a môžeme vám preto slúžiť ako štít. Počuli sme vaše volanie, usadíme sa vo vás a odídeme, keď nás k tomu vyzvete – ale iba vtedy. Chcete to naozaj? Budete nás preklínať a považovať za zlých. Ale my prídeme iba, aby sme vám slúžili, aby sme vám umožnili skúsenosť ľudského vedomia. Keď to chcete, tak sme tu.“
Anjeli plní vďačnosti sa uklonili a prijali túto ponuku. „Budeme si vás za to vážiť a uctiť a posielať vám svoju lásku,“ povedal archanjel Michael, ale taktiež použijem svoj meč, keď bude načase, aby ste odišli.“ To všetko je úplne v poriadku“, odpovedala striebristá lesklá energetická guľa, a to všetko sa nás nedotkne ani najmenej. My vibrujeme skutočne úplne inak ako táto strana univerza.“
Boh prikývol, vyslal jeden svetelný lúč smerom k Zemi, po ktorom sa mohli skĺznuť všetky tie duše a bytosti – na čele s Luciferom – a vyslovil magické slová:
„ A nech je tak.“
Z nemeckej webovej stránky www.susannehuehn.de
preložila RNDr. Zita Baraňayová
www.waldi.sk